ĎAKUJEM  s veľkým srdcom!

Po skončení našich Dožiniek v Kunerade vo mne zostalo množstvo krásnych pocitov, radosti, dojatia a predovšetkým obrovskej vďačnosti.

Na javisku som nedokázala povedať, čo som mala v srdci. Bola som dojatá, šťastná a zároveň nesmierne vďačná, keď som videla, koľko ľudí prišlo a koľkým z Vás záleží na našich tradíciách a na tom, aby sme ich zachovali aj pre ďalšie generácie a uvedomila som si, že to celé malo zmysel.

Preto by som sa vám chcela poďakovať aspoň takto.

V prvom rade patrí moje veľké ĎAKUJEM pánovi starostovi Miroslavovi Kudelovi za prejavenú dôveru, podporu a za to, že veril myšlienke, obnoviť dožinkovú tradíciu v našej obci.

Zo srdca ďakujem pani  Ing.Klaudii Kolenčaniovej, že prijala naše pozvanie a priniesla medzi nás nádherné kroje pochádzajúce zo slovenskej  dedinky vo Vojvodine zo Selenče.

Veľké poďakovanie patrí aj občanom Kuneradu, ktorí boli ochotní otvoriť svoje truhlice, skrine, povaly i rodinné albumy a zapožičať nám kus svojho rodinného dedičstva. Aj vďaka Vám sme mohli ukázať, ako žili a pracovali naši predkovia.

Ďakujem pani Chobotovej, pani Mičuchovej, sl. Zaňovej a jej priateľovi za zapožičanie krojov na našu výstavu.

Ďakujem všetkým šikovným žienkam  z Kuneradu ale aj okolitých dedín, ktoré  boli ochotné napiecť sladké či slané dobroty, aby náš "Stôl hojnosti" bol naozaj bohatý a aby na ňom nechýbalo to, čo k pravým dožinkám patrí.

Úprimné poďakovanie patrí všetkým sponzorom a darcom, ktorí nás podporili finančnými alebo hmotnými darmi. Každá pomoc mala pre nás veľký význam.

Ďakujem všetkým hudobníkom, spevákom, účinkujúcim a všetkým, ktorí sa pridali k nášmu dožinkovému sprievodu. Vďaka vám mal tento deň atmosféru, akú som si pri jeho prípravách predstavovala.

Osobitné a veľké ĎAKUJEM patrí ľuďom, ktorí stáli pri mne počas príprav a pomáhali mi premieňať myšlienku na skutočnosť rodine Jaššovej, rodine Sochuliakovej, rodine Veselej, pani Očovej E, pani Škorvánkovej D,  sl. Majke Dubeňovej, pani Knapcovej J, Klaudii Kolenčaniovej, sl.Dolníkovej N

A napokon patrí moje najosobnejšie poďakovanie mojej rodine.

Ďakujem vám za trpezlivosť, pomoc, podporu a za to, že ste stáli pri mne počas všetkých príprav. Bez vás by som nedokázala uskutočniť to, čo sa nám spoločne podarilo vytvoriť.
Mojím cieľom totiž nebolo iba zorganizovať Dožinky v Kunerade spojené s tradíciou.

Mojím želaním bolo spojiť nás.
Pripomenúť si, odkiaľ pochádzame. Ukázať našim deťom a mladým ľuďom, ako žili naši predkovia. Oprášiť tradície, ktoré pomaly miznú, a dokázať, že stále dokážeme byť dedinou, v ktorej sa ľudia stretnú, pomôžu si, zaspievajú si a spoločne vytvoria niečo krásne.

Ak sa nám počas tohto dňa podarilo aspoň na chvíľu toto všetko cítiť, potom sa splnilo presne to, čo som si želala.

A preto ešte raz  veľké ĎAKUJEM každému jednému z vás.

Za pomoc.
Za podporu.
Za úsmevy.
Za potlesk.
Za každú upečenú dobrotu, zapožičaný predmet, kroj či fotografiu.
Za každú pieseň a každý krok v našom sprievode.
A najmä za to, že vám záleží na našom Kunerade.

,,Pretože tradície žijú dovtedy, kým žijú v ľuďoch.„

A ja verím, že tie naše budú žiť ešte veľmi dlho. 

 Katarína Uhliariková